Je až neuveriteľné, ako ten čas beží. Včera moja Emmka oslávila už svoj ôsmy mesiac a mne sa zdá akoby to bolo len včera, čo sa narodila. Zo dňa na deň sa mení, rastie pred očami a prekvapuje nás tým, čo sa zas naučila. Každým dňom ju mám rada viac a viac. Som šťastná, že tak pekne rastie, no kdesi v mojom vnútri je ukrytý taký malý "strášok". Mám strach, aby mi nevyrástla skôr, ako si to jej detstvo stihneme spolu riadne užiť.
1 komentár:
Klaudia, tak presne toho istého sa bojím aj ja. Čas beží naozaj rýchlo a niekedy si obyčajné veci neužívame tak, ako by sme mali.
Zverejnenie komentára