Šťastné a veselé

   Každý rok, keď sa v kalendári ujme vlády mesiac December, pochytí ma akási predvianočná nostalgia. Vo svojich spomienkach sa rada vraciam do čias môjho detstva, do čias, keď som bolá ešte malá a moji rodičia dokázali stáť aj hodinu v rade, aby  mne a môjmu bratovi priniesli na stôl, pre nás dnes, už tak obyčajné mandarínky. V jeden rok sa dostali na slovenský trh tzv. mončičáky a môj otec neváhal pre jedného z nich vystáť dlhý rad v našom hračkárstve. A tak to bolo v tých rokoch so všetkým. Áno, neboli také možnosti, na všetko muselo byť dáke parádne povolenie, dokonca sa aj zisťovalo, odkiaľ máte taký pekný vianočný stromček. Ach jaj, to bola doba. Dnes je všetko úplne iné. V každom meste vyrástlo mnoho nákupných centier, obchody sú zapratané tovarom a všade je mnoho ľudí.  Mám pocit, že napriek slobode, ktorú máme, napriek peniazom a mnohým vymoženostiam, a možno práve preto si ten predvianočný čas, čas očakávaní a túžob nevieme naplno vychutnať. Znova je všade plno ľudí, aj dnes si v obchode vystojíme dlhý rad, no s tým rozdielom, že odchádzame s preplnenými taškami a vybrakovaným účtom. Pachtíme sa za darčekmi, len aby sme čo-to nakúpili, a aby ten obdarovaný mal akú-takú radosť, alebo v tom horšom prípade, aby pod stromčekom aspoň voľačo mal....

   A kde zostal Ježiško? Minule som čítala pekný článok práve s týmto názvom a môžem povedať, že ma zaujal. Moja rodina je, ako sa vraví "pobožná", no a za tie roky sa to na mňa akosi nalepilo. Ale nie, nebojte sa, nejdem vám tu dávať kázanie z náboženstva. Ide mi len o to, aby sme si spomenuli na to, čo je pravou podstatou Vianoc. Neviem, ako to bolo u vás, ale moja mama celý advent upratovala, čistila okná, gruntovala skrine, vyhnala nás prášiť koberce, potom behala za darčekmi, piekla, aby bolo všetko ako zo škatuľky. To isté sa dialo aj u mojej babky, tety a ako som sa dopočula, aj u mojej dnešnej svokry. No a potom, na Štedrý deň, mamina behala po byte s vysávačom, varila večeru, robila ikebanu a večer bola unavená ako pes. Ledva sa stihla prezliecť k večernému stolu. Dnes už vďakabohu toto šialenstvo zmiernila, veď Ježiško príde aj tam, kde nie je všetko 100 % upratané, zapáčia sa mu aj koláčiky a medovníčky, ktoré nie sú celkom ako od cukrárky.   Ani tých darčekov nemusí byť kopec. Hlavne k nim nezabudnime pribaliť aj kúsok lásky a rodinnej pohody, aby tie Vianoce boli také, aké majú byť. Čo keby sme tento rok pozvali aj Ježiška, aby nemusel tráviť Vianoce niekde vonku smutný a sám ako bezdomovec. Aspoň počas sviatkov zabudnime na starosti, pohodlne sa usaďme a pozrime si spolu s deťmi dáku rozprávočku, spomeňme si aj na tých, čo sme mali radi a dnes už nemôžu byť s nami, tešme sa z  toho, že sú Vianoce a že môžeme byť spolu. 

   Ja vám všetkým z celého srdca prajem šťastné, veslé a požehnané sviatky.

Mirkine šuhajdy

Suroviny:

ČOKOLÁDA:

• 1 BB puding
• 10 dkg práškového cukru
• 3 polievkové lyžice kakaa
• 1 pokrmový stužený tuk - Cera

PLNKA:

• 20 dkg práškového cukru
• 10 dkg vlašských orechov
• 1 dcl mlieka
• 1/2 dcl umu

POSTUP: 

Čokoláda: v rajničke roztopíme tuk, pridáme BB puding, cukor, kakao a vymiešame nad parou.

Plnka: uvaríme mlieko, cukor, pomleté orechy a um.

Pripravíme si papierové košíčky. Na spodok dáme čokoládu, do stredu plnku, celé to zalejeme čokoládou a ozdobíme polovicou orieška, farebnými cukríčkami či inými ozdobami. Nakoniec dáme Šuhajdy stuhnúť na chladné miesto.

Medovníčky

   ...tak a už sú napečené. Napriek tomu, že mi jeden celý plech zhorel, sa mi medovníčky tento rok vydarili. Ešte ich ozdobím, v miske si počkajú do Vianoc a potom sa všetky zjedia. Mňam - mňam.

Vianočná nálada

   Dnes som sa spolu s rodinou bola nadýchať predvianočnej atmosféry v Bratislave. Počasie veľmi nespolupracovalo, pretože namiesto snehu sem-tam spadli nejaké tie dažďové kvapky. I tak sme riadne vymrzli. Na Hlavnom námestí sa okolo stánkov hrčila hromada ľudí popíjajúca punč, varené vínko či teplý čaj. Zo stánkov rozvoniavala cigánska, lokše a iné dobroty. Keď sa zotmelo, Staré mesto sa zahalilo do stoviek svetielok, ktoré túto príjemnú atmosféru ešte viac umocnili. Škoda len, že Emmka nemala svoj deň a tak sme sa čoskoro museli pobrať domov... Napriek tomu sa nám výlet vydaril a ja sa už teším na to, keď Emmka podrastie a bude tú atmosféru nasávať spolu s nami.

Škatuľky

...v poslednom čase trávim svoje voľné chvíle vyrábaním takýchto škatuliek.  Jedna z nich si už našla svoje miesto u susedky Lucky. Tie ďalšie si nájdu pod stromčekom moji blízki. A ja len verím, že im takýmto vlastnoručne zhotoveným darčekom urobím radosť.

Tik tak, tik tak

   Je až neuveriteľné, ako ten čas beží. Včera moja Emmka oslávila už svoj ôsmy mesiac a mne sa zdá akoby to bolo len včera, čo sa narodila. Zo dňa na deň sa mení, rastie pred očami a prekvapuje nás tým, čo sa zas naučila.  Každým dňom ju mám rada viac a viac.  Som šťastná, že tak pekne rastie, no kdesi v mojom vnútri je ukrytý taký malý "strášok". Mám strach, aby mi nevyrástla skôr, ako si to jej detstvo stihneme spolu riadne užiť.

Okno

... aj okno v našej kuchyni dostalo nový šat. A našej Emmke sa veľmi páči. Škoda len že ten výhľad je takýto...

Vianočná výzdoba

Minulý rok bola v mojom brušku ukrytá naša Emmka. Vianoce sme slávili u nás v Prešove, no i napriek tomu som náš bytík sviatočne vyzdobila.

Malá pýcha

   Tento box na papierové vreckovky je moja malá pýcha. Podľa mňa sa mi vydaril a už si aj našiel svoje miesto na na našej novej práčke u nás v kúpeľni.

Škatuľka s vlčím makom

   V jeden novembrový večer sme mali v našej bytovke takú babskú seansu, kde nám naša šikovná suseda Lucka ukázala, ako sa robí "dekupáž". Vďaka nej som zistila, že ma to baví a som rada, že si takto môžem vyzdobiť rôzne predmety v mojom byte alebo vytvoriť rôzne maličkosti pre radosť. 

   Táto škatuľka s červenými vlčími makmi je jedným z mojich prvých "odekupážovaných" výrobkov. Má pár chýb, no mne sa páči. A najkrajšie na tom je, že som si ju vyzdobila sama.